Juraj Lupták, 36-ročný muž žije s priateľkou a jej dcérou na skromnom salaši. Ich vzťahy ale nie sú dobré. On sa pohybuje na hrane zákona, za sebou už má pobyty v base za krátenie daní a tiež za marenie výkonu úradného rozhodnutia. Okrem toho kradne a denne, už od mladosti, popíja alkohol. V poslednom čase aj okenu. Pracovať sa mu nechce. Občas pomáha pásť ovce. Obe ženy si z neho často uťahujú, že je škaredý, že ho žiadna nikdy nebude chcieť. Na to sa on uráža a tvrdí, že nevadí, že on si v lese nejaké dievča nájde a chytí. V tej chvíli ale nikto netuší, že svoje slová do bodky naplní a to beštiálnym spôsobom.

Je slnečné popoludnie, 6. máj 1978. Alkoholom potúžený muž si vykračuje k Vysielaču za Banskú Bystricu. Číha v kríkoch pri lesnom chodníku, keď po ňom zbadá kráčať 20-ročnú Helenu. Chvíľu čaká, kým kúsok prejde a zozadu na ňu zaútočí. Rukami obopne jej krk a silno stláča. Žena v bezvedomí padá na zem. Lupták ju znásilňuje, no hneď po tom sa žena nečakane preberá. Bije ju päsťami, žena zomiera. Nehybné telo ťahá do kríkov a prikrýva čečinou. Z kabelky berie 500 korún a uteká preč.

Naďalej si spokojne žije svoj život. Telo objavujú až po roku. Lupták sa medzitým síce dostáva do väzenia, ale za krádež. Že by mohol nejako súvisieť so smrťou mladej ženy, nikto netuší.

Prejdú štyri roky. Je 2. jún 1982. Lupták posilnený alkoholom a okenou na Suchom vrchu číha na svoju druhú obeť. Po chvíli sa zjaví iba 15-ročná Mária, ktorá sa tadiaľ vracia domov. Aj ju napáda odzadu, škrtí ju a keď si myslí, že je po nej, tiež ju znásilňuje. Jej telo ukrýva v jame. V tej chvíli ale dievča ešte žije (pri pitve totiž v jej pľúcach našli kúsky hliny). Aj ju okráda, berie jej náušnice, hodinky a ruksak.

Mama Márie neskôr vypovedala, že pár dní pred svojou smrťou dievčina z plastelíny vymodelovala mužskú tvár. Nikdy predtým ale vraj nemodelovala. Mame povedala, že zobrazila svoju smrť. Vymodelovaná tvár bola údajne udivujúco podobná skutočnej tvári vraha.

Policajti už tušili, že pátrajú po dvojnásobnom vrahovi, spojili si totiž tento čerstvý prípad s tým spred 4 rokov.

Prešlo niečo vyše mesiaca, je 18. júl 1982. Lupták sa motá okolo budovy Krajského národného výboru v Banskej Bystrici. So sebou má veľký kameň. V tme čaká za budovou priamo v centre mesta. Po chvíli okolo neho prechádza nič netušiaca žena. Aj na ňu útočí odzadu. Kameňom ju tlčie do hlavy, až žena stráca vedomie. Znásilnenia sa ale tentokrát nedopúšťa, žena má svoje dni. Po chvíli sa ale preberá. Lupták chce svoje ohavné dielo dokončiť a ženu ďalej mláti, až na smrť. Berie jej náušnice a uteká preč. Nejaký čas sa schováva v horách.

Banská Bystrica je v šoku, prestrašené ženy po zotmení nechcú vychádzať na ulicu, policajti majú plné ruky práce. Podľa výpovedí svedkov tvoria identikit podozrivého a vychádza im jednoznačná podobizeň Juraja Luptáka. S vyšetrovateľmi spolupracuje a doslova ich šokuje. Vraždami sa chváli, je na ne hrdý, ukazuje kde číhal, popisuje ako skutky páchal. Rekonštrukcie jednotlivých prípadov si beštiálny vrah užíva a baví sa. Ukazuje sa, že na všetky vraždy bol dopredu dôkladne pripravený, od zaútočenia až po naplánovanie únikových ciest. Priznáva sa aj k štvrtej vražde, telo sa ale nikdy nenašlo. Dokonca prechádza detektorom lži. V momente, keď zisťuje, že mu hrozí trest smrti, všetko popiera.

Skúmaním súdni znalci zistili, že v prípade Luptáka nie je možná náprava. Vyhodnotili ho ako polyformnú psychopatickú osobnosť s defektnou sexualitou a citovou a sociálnou nezrelosťou.

Lupták pochádzal zo sociálne slabej rodiny, matka bola alkoholička bez práce, otec šofér. Od 12 rokov vyrastal v detskom domove. Bol nevýrazný, s nízkou inteligenciou (IQ 70), ledva skončil osobitnú školu, banícke učilište nedokončil, bol alkoholik.

Krajský súd v Banskej Bystrici odsúdil Juraja Luptáka, za trojnásobný trestný čin vraždy, trojnásobný trestný čin krádeže a dvojnásobný trestný čin znásilnenia, na trest smrti. Popravili ho 16. júla 1987 v Bratislave.