Krajská samospráva plánuje ponechať len jedno gymnázium alebo jednu odbornú školu v každom regióne, aby znížila počet škôl, ktoré spravuje. Tieto školy sú totiž od 90. rokov naplnené len z polovice. Bližšie sa problematike venovala verejnoprávna televízia RTVS na svojom oficiálnom webe spravy.rtvs.sk.

Predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja, Erika Jurinová, pre RTVS priblížila, že niekedy sa areály stavali pre raz taký počet detí, aký je dnes, z čoho podľa nej logicky vyplýva, že teraz, keď je počet detí polovičný, nie sú schopní udržať tieto areály v takej kondícii, hlavne investične.

Protesty proti zatváraniu stredných škôl v Žilinskom kraji

Rozhodnutie žilinského krajského zastupiteľstva však vyvolalo výhrady v mestách a obciach. Zrušiť sa má napríklad aj Stredná odborná škola polytechnická v Liptovskom Mikuláši. „Nerozumieme takémuto kroku, pretože škola, ktorá dnes vychováva odborníkov pre poľnohospodárstvo a pre rozvíjajúce sa strojárenstvo, má svoje opodstatnenie. Stačilo by lepšie manažovať túto školu,“ uviedol pre televíziu primátor Liptovského Mikuláša, Ján Blcháč.

Stredná priemyselná škola technická v Martine je tiež na zozname škôl, ktoré majú byť zrušené. Primátor Martina, Ján Danko, je toho názoru, že škola funguje dobre a má vyše 400 žiakov, ktorí sa o ňu zaujímajú. Podľa neho by sa zatvárať nemala.

Stredná priemyselná škola technická v Martine Zdroj: mojastredna.sk

Liptovský Hrádok zachránil svoje gymnázium pred zánikom

Mesto Liptovský Hrádok sa rozhodlo zachrániť svoje gymnázium pred zánikom. Odkúpilo ho od kraja a prevezme jeho riadenie. Cena školy je takmer milión eur, ktoré mesto zaplatí z vlastných zdrojov v štyroch splátkach. Škola má podľa dostupných informácií každým rokom väčší počet žiakov.

Primátor Liptovského Hrádku, Branislav Tréger, pre verejnoprávnu televíziu potvrdil, že idú spájať materskú školu so základnou školou, ktoré dnes už spojené sú, avšak pribudne k nim aj sekcia gymnázium. „To znamená, že to bude okolo 800-900 ľudí, a to bude škola životaschopná a dokáže si pomôcť v rámci vnútorných ekonomických a iných vzťahov,“ dodal pre RTVS.

Škola každoročne vykazuje stratu okolo 150-tisíc eur. Podľa mesta je to však finančne zvládnuteľné. Ušetria napríklad na personálnych nákladoch, vzhľadom na to, že každá škola nebude musieť mať svojho vlastného ekonóma.