Zvyšujú prevádzku aj tržby

Letisko pracuje v súčasnosti, napriek pandémii, v štandardnom režime. Dokonca minulý rok bol z hľadiska počtu uskutočnených letov, najlepší v jeho histórii. Je to však aj vďaka tomu, že momentálne neprevádzkuje žiadnu pravidelnú linku. Tá posledná bola do Prahy a späť a skončila 27. júla 2012 pre nízky záujem zo strany cestujúcich.

„V tomto období nemáme pravidelnú linku. Vybavujeme hlavne lety všeobecného letectva. Aerotaxi, korporátne lety, výcvikové lety, atď. Sú to lety menších lietadiel pre potreby súkromných spoločností. Buď ide niekto na obchodné rokovanie, alebo priletí do Kie, alebo sú to firmy naviazané na zahraničných partnerov,“ hovorí riaditeľ letiskovej spoločnosti Ivan Hečko.

Rozlietanie pravidelnej linky je, podľa riaditeľa, prioritou župy. Praha však už nie je na prvom mieste medzi možnými destináciami, keďže sa zmenila situácia v Českých aerolinkách.

Nie Praha, ale Norimberg

„Jeden z projektov hovorí aj o Prahe. Vieme si predstaviť, že nejaký jeden let by tam mohol byť. Ale na prvom mieste je teraz Norimberg. Prioritne nám pritom pôjde o spojenie regiónov, nie o sieťový efekt. V Prahe to bolo tak, že ľudia z Prahy lietali ďalej, do celého sveta. V Norimbergu a okolí majú sídla firmy, ako Schaeffler, Audi, Siemens, Adidas. Dnes k nám prilietajú ľudia z týchto oblastí. Žilina získa rýchly letecký prístup do regiónu, ktorý patrí k najbohatším častiam Nemecka – Mníchov, Norimberg,“ prezradil riaditeľ dôvody výberu bavorského mesta.

Podľa jeho slov sa však nedá počítať, že linka bude od začiatku finančne sebestačná. Každá podobná regionálna linka si vyžaduje podporu zo strany regionálnej samosprávy. Rovnako to tak je aj v Poľsku, alebo Česku. Až postupne sa financie začnú vracať v podobe benefitov z cestovného ruchu.

Ešte väčšiemu rozvoju žilinského letiska však bráni krátka pristávacia dráha. „Jej predĺženie by však znamenalo veľké náklady. S akcionármi sme sa dohodli, že najskôr rozlietame linku, a súčasne sa budú pripravovať projekty predĺženia dráhy. Existuje aj možnosť menšieho predĺženia. Neumožnilo by to síce pristávanie dlhých Boingov a Airbusov, ale zvýšilo by to atraktivitu letiska pre menšie lietadlá,“ dodal Hečko.

Hospodárenie letiska

V roku 2020 poskytol Žilinský samosprávny kraj Letiskovej spoločnosti dotáciu na financovanie prevádzkových nákladov vo výške 131 980 eur. V minulom roku už, podľa hovorkyne župy Lucie Lašovej, už ani euro.

V porovnaní štyroch základných prevádzkových parametrov za obdobie január –november 2021 s celým rokom 2019 dosiahla spoločnosť nasledovné výsledky: 11 087 pohybov lietadiel (nárast o 40%), 9 918 pristátych ton (+ 44%), 459 cestujúcich (+32%).

„V roku 2020 spoločnosť dosiahla zisk 28 392 eur, pri celkovej výške príspevkov Ministerstva dopravy a výstavby SR (druhý akcionár Letiskovej spoločnosti, pozn. autora) a dotácie Žilinského samosprávneho kraja vo výške 453 353 eur,“ napísala pre SP 21 Lašová.

Podľa hovorkyne sa tržby za vlastné výkony a tovar Letiskovej spoločnosti za január až október 2021, oproti celému roku 2020, zvýšilo zo 163 307 eur na 202 619 eur a výnosy z letiskových služieb za rovnaké obdobia vzrástli z 85 431 eur na 168 598 eur.

„Aktuálne je hlavnou úlohou spoločnosti vysporiadanie dlhodobých záväzkov z minulosti, ktoré vzhľadom na to, že v období 2014 – 2020 neboli takmer vôbec riešené, aktuálne výrazne obmedzujú rozvoj spoločnosti. Po vysporiadaní aspoň výraznej časti týchto záväzkov z minulosti bude možne plánovať ďalší rozvoj spoločnosti a Letiska Žilina,“ uzavrela Lašová.

Okrem záväzku voči Letisku Poprad Tatry, na vysporiadanie ktorého si župa zobrala úver, eviduje letisková spoločnosť aj úver od Slovenskej záručnej a rozvojovej banky v zostávajúcej výške 119 539 eur, pričom od roku 2020 kedy sa väčšinovým akcionárom spoločnosti stal ŽSK, spoločnosť splatila 28 700 eur.