Návrh, ako by socha mohla vyzerať, si Martinčania môžu pozrieť v centre mesta. „Model súsošia od Milana Kuzicu je na 2. poschodí v skleníku,“ uviedlo občianske združenie na sociálnej sieti. Jeho autor, martinský rodák žijúci v Prahe, ho nazval Plášť svätého Martina.

Občianske združenie vypísalo verejnú zbierku na zhotovenie skulptúry a zároveň navrhli aj miesta, kde by socha mohla stáť: na zrekonštruovanom námestí SNP, na Divadelnom námestí, pred historickou budovou Roľnícka pokladnica, alebo v parčíku za Milléniom.

„Je to výhradne vec architektov mesta, kde by súsošie umiestnili tak, aby to vyhovovalo všetkým architektonickým zásadám umiestnenia takéhoto diela do verejného priestoru, ako aj rôznym predpisom a vyhláškam inštitúcií, ako sú napr. pamiatkári a podobne. Sme však toho názoru, že by to rozhodne malo byť v centrálnej, historickej časti mesta, kde by dielo vhodne dotvorilo verejný priestor, koloryt mesta, bolo by to miesto majestátne a dôstojné patrónovi mesta Martin, stalo by sa jeho symbolom a chýr o ňom by sa prostredníctvom programu Via Sancti Martini (Cesta sv. Martina) dostal do celého sveta,“ hovorí predseda OZ Peter Cabadaj.

Názory Martinčanov sú rôzne: „Myslím si, že socha svätého Martina by v Martine mala byť, bol by to taký symbol,“ hovorí dôchodca. Iný dôchodca si ale myslí, že sú to zbytočne vyhodené peniaze: „Načo? Peniaze treba na iné veci, stačí sa tu popozerať okolo seba.“

Peter Cabadaj v archívoch zistil, že pokusy postaviť v Martine sochu svätého Martina tu už v minulosti boli. „Prvá zmienka je z roku 1892 a súvisí s obdobím dokončenia výstavby Národného domu (dnes Komorné divadlo), socha vraj mala byť v jeho tesnej blízkosti. Zmienka o druhom pokuse je v tom zmysle, že sa v roku 1903 diskutovalo v Národnom dome o možnom postavení sochy sv. Martina. Podľa tretej zmienky možno usudzovať, že vedenie mesta Martin uvažovalo o soche jeho patróna v prvej polovici 20. rokov minulého storočia. Zámer však údajne stroskotal na "konfesionálnych rozbrojoch medzi katolíkmi a evanjelikmi". Zrejme najvážnejší a najserióznejší bol štvrtý pokus a snaha mať v meste sochu sv. Martina zo začiatku 40. rokov minulého storočia. Najvýraznejšie sa v tomto smere angažoval kunsthistorik a mimoriadne všestranný tvorca Jozef Cincík - tajomník Umeleckého odboru Matice slovenskej. Oslovil vraj aj troch sochárov, svojich priateľov. Možno sa len domnievať, že jedným z nich bol asi Frico Motoška, umelecký sochár, autor aj monumentálnej sochy M. R. Štefánika v Clevelande. Ako sa to celé skončilo, nevieme. V archívoch Matice slovenskej, ani Slovenskej národnej knižnice sa nič nenašlo,“ uvádza OZ na sociálnej sieti.

Či sa na piaty pokus sochu postaviť podarí, ukážu najbližšie mesiace.