Pred 79 rokmi, 29. augusta 1944, vypuklo na území vtedajšieho Slovenska všeobecné vojenské povstanie proti postupujúcim nacistickým okupantom a domácej kolaborantskej vláde. Slovenskí vojaci aj civilisti sa po dobu dvoch mesiacov statočne bránili protivníkovi, ktorý mal technickú a materiálnu presilu. Pri tom im pomáhali spojenecké armády a dobrovoľníci desiatok rôznych národností. Napriek potlačeniu sa SNP stalo najhrdinskejšou kapitolou našich novodobých dejín.

Ministerstvo obrany sa rozhodlo priblížiť dôležité fakty z povstania. Medzi nimi aj hrdinstvo majora Jozefa Dobrovodského, ktorý viedol prvé bojové operácie v Strečne pri Žiline.

„Už v prvý deň Povstania sa rozhoreli boje medzi postupujúcimi nacistami a žilinskou vojenskou posádkou. Nepriateľovi nahrával aj fakt, že nemecké vojská sa už v meste nachádzali v počte asi 400 mužov a zabarikádovali sa v niekoľkých budovách. Povstalecký veliteľ major Dobrovodský dokázal z príslušníkov miestnej posádky a civilistov sformovať dva plne bojaschopné pešie prápory a realizovať prieskum, ktorý ukázal, akými smermi nepriateľské vojská postupujú. Keďže správne vyhodnotil, že samotné mesto nie je možné úspešne brániť, zorganizoval postupný ústup povstaleckých vojakov aj s výzbrojou smerom k Strečnianskej tiesňave, ktorá predstavovala ideálny oporný bod.

FOTO: MO SR

Major Dobrovodský sa tak stal prvým slovenským dôstojníkom, ktorý viedol bojové operácie. Po bojoch pri Strečne a v Turci velil povstaleckému delostrelectvu na viacerých kľúčových úsekoch a v boji pokračoval aj v horách. Súd v Bratislave ho v neprítomnosti odsúdil na trest smrti. Na konci vojny sa stihol zapojiť do oslobodzovacích bojov. Za jeho hrdinstvo sa mu komunisti odvďačili tak ako mnohým iným. V roku 1950 bol odsúdený na 18 rokov väzenia za údajnú špionáž a prišiel o vojenské hodnosti a vyznamenania.

Prešiel si tými najhoršími väznicami na Slovensku aj v Čechách. Prepustili ho o päť rokov neskôr a rehabilitovali až v roku 1966. Napriek tomu sa plného uznania svojich zásluh nedočkal. Zomrel v roku 1986. Až po Nežnej revolúcii bol povýšený na generálmajora in memoriam.“