Pohľad na zatvorený objekt je smutný. Martinčania s nostalgiou na sociálnej sieti spomínajú, ako to v hoteli aj okolo neho kedysi žilo.

Peter: „Moji rodičia tam pracovali v 70tych rokoch a ja som tam na izbe pre personál vznikol. Naši však žijú na Kysuciach a zaujímavé je, že mňa to po rokoch stiahlo späť do Martina a dokonca žijem v dome na Stráňach. Stráne si ma vzali späť.“

Ivan: „Kto to teraz vlastní to neviem, ale v roku 1966-1969 som tam pracoval ako čašník a vrchný čašník a vtedy to patrilo RaJ -Martin, kde riaditeľ bol pán Mejo a šéf hotela pán Kvašnovský Jozef a vtedy to bol hotel, ktorý mal meno aj v Prahe. Bolo tam krásne a dobrá partia ktorú touto cestou pozdravujem.“

Štefan: „Chodili sme tam na tatarák. Švagriná tam mala svadbu.“

Dagmar: „Ojoooj, ako študenti večer aj v zime, perfektné posedenie, komorné, hlavne v zime. V lete posedenie von na terase, bývalo plno. S deťmi už ako rodič na 1.mája, MDD, hry, stánky, guľáš, kultúra,... Super podujatia, stretnutia s Martinčanmi. Nezabudnuteľné miesto aj podujatia.“

Norbert: „Pamätám si keď ho stavali. Na lúke kde stojí, sme sa ako deti hrávali.“

Štefan: „Končili tam všetky naše branné cvičenia. Krásne spomienky.“

Mirka: „Zlaté časy puberty.“

Martin: „Cez zimu tam bolo cencúľov....skoro po zem.“

Jana: „Krásne časy a krásne rodinné spomienky.“

Nadia: „Na 1.mája som tam chodila bolo tam super.“

Soňa: „Kde ideme na kávu? Na Horský, to bolo bežné, bolo tam vynikajúco, moja priateľka Margita tam oslavovala narodeniny, to bola oslava nezabudnuteľná, jedlo výborné, atmosféra, škoda, veľká škoda, že už je to všetko súkromné a zdevastované.“

Luba: „Mali sme tam svadbu v 75.“

Danka: „Chodili sme ako deti s rodičmi. Deň detí, majálesy, výlety na Hole serpentínami... Jedna zastávka na čučoriedky, druhá na Horskom hoteli. Krásne spomienky.“

Jana: „Na šľahačkový pohár a z branného výcviku na základke a potom o krok ďalej ako "veľkáčka" do Grandisu na disco... Je mi smutno ako dopadli.“

Jozef: „Vyrastal som tam, Mamina tam robila servírku, krásne časy.“

Hotel je mimo prevádzky už niekoľko rokov. Čas sa na ňom podpísal. Jeho okolie je označené ako súkromný pozemok a na vjazde je rampa. Súčasným vlastníkom je súkromná firma. Na naše otázky, aké plány majú s hotelom v najbližšom období, neodpovedali.

V tejto oblasti pôvodne (v 60. rokoch minulého storočia), stálo iba pár malých drevených chatiek. Vtedajšie vedenie mesta sa rozhodlo, že v oblasti Pod Stráňami, ako ju nazývali, vybuduje hotel. Podmienkou ale bolo postaviť ho za rok, čomu málokto veril. Napokon sa to však naozaj podarilo a za osem mesiacov hotel stál pripravený na prvých hostí. Výstavba stála jeden a pol milióna korún, hotel mal 38 lôžok a autobus z Martina jazdil takmer až k hotelu.