Lietavský hrad sa nachádza v obci Lietava pri Žiline. Počiatky hradu spadajú podľa webu Žilinský kraj do konca 13. storočia. Jeho staviteľmi boli s najväčšou pravdepodobnosťou Balašovci.

„V 15. storočí hrad Bebekovci rozšírili. Ďalším z majiteľov bol na konci 15. storočia Pavel Kiniži, ktorý sa zaslúžil o najrozsiahlejšiu prestavbu hradu. Posledným významným pánom žijúcim na Lietave bol uherský palatin Juraj Thurzo začiatkom 17. storočia,“ približuje web.

Foto: Facebook / Janka Neytiri

Lietavský hrad patrí k najrozsiahlejším zrúcaninám na Slovensku. Z historických prameňov sa dozvedáme, že za viac ako sedem storočí svojej existencie prešla dlhým stavebným vývojom ukončeným renesančnou prestavbou.

Na zlepencovom brale, na ktorom stojí Lietavský hrad, bolo podľa dostupných informácií rušno ešte pred vznikom jeho mocných múrov.

„Hradné návršie, ale rovnako aj susedné vyvýšeniny, boli osídlené a opevnené už v mladšej dobe bronzovej. Žil tu vtedy ľud lužických popolnicových ľudí, 1 500 až 700 rokov pred n. l. Aj v dobe železnej boli tieto vrcholky kopcov nepretržite obývané človekom, a tak aj výstavba murovaného hradu na tomto pravekom sídlisku bola iba dovŕšením jeho dejinného zástoja,“ informuje web Žilinský kraj.

Foto: Facebook / Janka Neytiri

Z obdobia, keď ešte Lietavský hrad neexistoval, pochádza aj runový nápis, ktorý odborníci odkryli v areáli hradu po odstránení zeminy 7. septembra 1969. Nápis je situovaný na západnej stene zlepencového brala, na ktorom dnes stojí donjon Lietavského hradu.

Povesť o Lietavskom hrade:

„Od tých čias, čo sa Jánošík stal kapitánom hôrnych chlapcov, nastali na Slovensku iné časy. Zemianstvo celého Slovenska pokladalo Jánošíka za postrach, veď nikto si nikdy nebol istý, či ho Jánošík nepoctí svojou nevítanou návštevou. Zemani si neprestajne lámali hlavy nad tým, ako by Jánošíka mohli lapiť. I teraz sa zišli na lietavskom hrade páni z troch stolíc: z Trenčianskej, z Turca a Liptova. Medzi najznámejších patrili Teplanský z Liptova, Jesenský z Turca či Skalka z Trenčianskej stolice. Hostina bola bohatá a po hodovaní začala vážna debata. Zemani navrhovali, ako Jánošíka zlapať, ale každý nápad zase zamietli, pretože sa zdal byť neuskutočniteľný. Pán Skalka prišiel s takýmto návrhom: Keď bude o niekoľko dní v Žiline veľký jarmok, tam sa všetci zídeme aj so svojimi hajdúchmi a Jánošíka nebadane obkolesíme a zlapeme. Jeho návrh prijali zemani oduševnene a jednohlasne. Pán Skalka po prednesení návhru Lietavu opustil a zábava pokračovala až do svitania.

Foto: Facebook / Janka Neytiri

Zrazu sa otvorili dvere a do hradu vbehol zblednutý a vyľakaný Skalka. Pýtal sa, či zemani majú svoje šperky a šable. Všetci naň pozerali akoby spochabel, až kým im Skalka nevyrozprával, aké nešťastie ho postretlo. Cestou na Lietavu prepadol jeho sprievod Jánošík s družinou, vyzliekli ich a preobliekli sa do ich šiat, Jánošík si dal na hlavu parochňu a prilepil si fúzy, aby si všetci mysleli, že to je Skalka. Takto preoblečený Jánošík sa na Lietave celý čas za Skalku vydával a zemania to nespoznali. Pravému Skalkovi uverili, až keď skontrolovali svoje koče, v ktorých po kožuchoch, šperkoch a zbraniach nebolo ani chýru ani slychu. Nuž tak radil na Lietave Jánošík, ako ho majú chytiť. Ale vtedy nebola prišla jeho hodina, a preto sa ho pánom nepodarilo lapiť,“ priblížil web Žilinský kraj.

Foto: Facebook / Janka Neytiri

Foto: Facebook / Janka Neytiri

Foto: Facebook / Janka Neytiri

Foto: Facebook / Janka Neytiri

Foto: Facebook / Janka Neytiri