Žilina v tom čase patrila k uhorským mestám, kde sa rozvíjal priemysel a vzniklo viacero podnikov ako Uhorská továreň na vlnený tovar, vojenské súkno a prikrývky (1891), továreň na výrobu umelých hnojív Hungária (1892) či elektrotechnická fabrika Helios (1893). V roku 1902 spustila svoju prevádzku aj cementáreň a vápenka v Lietavskej Lúčke. Významnú úlohu v hospodárskom živote mesta zohrávali aj remeselníci združení v Živnostenskom spoločenstve.

Predstavitelia Živnostenského spoločenstva prišli už v roku 1901 s myšlienkou usporiadania priemyselnej výstavy. Tá mala mať pôvodne charakter miestnej výstavy, ale v máji 1902 prípravný výbor rozhodol, že nadobudne širší, hornouhorský rozmer a zahrnie vystavovateľov z Trenčianskej, Nitrianskej, Turčianskej, Liptovskej a Oravskej župy, čo stretlo aj s podporu vtedajšej uhorskej vlády.

Žilinu ako miesto, na tú dobu rozsiahlej priemyselnej výstavy, vybrali pre jej výhodnú geografickú polohu, ktorú umocňovalo aj dobudovanie železničnej siete z druhej polovice 19. storočia - Košicko-bohumínskej železnice Považskej železnice.

Hornouhorskú priemyselnú výstavu v Žiline slávnostne otvorili 1. augusta 1903 v areáli na Strelnici. Na otvorení sa zúčastnil aj vtedajší minister obchodu Lajos Lang. Na rozlohe 10 hektárov a v 25 pavilónov sa predstavilo 353 vystavovateľov z Trenčianskej, Nitrianskej, Turčianskej, Liptovskej a Oravskej župy.

Medzi najvýznamnejších vystavovateľov patrili Uhorská továreň na vlnený tovar, vojenské súkno a prikrývky, cementáreň z Lietavskej Lúčky, Košicko-bohumínska železnica, martinský pivovar, schreiberovské sklárne z Lednických Rovní, bryndziareň Petra Makovického z Ružomberku, kožušníci Peter Holéci a Matej Kostolný z Liptovského Mikuláša, alebo kníhtlačiareň Biel a Jellinek zo Žiliny.

Najviac - 86 vystavovateľov - pochádzalo práve zo Žiliny. Výstavu, ktorá trvala do 15 septembra 1903 si pozrelo viac ako 60.000 návštevníkov. Sprevádzal ju bohatý kultúrny program a navštívili ju významné slovenské osobnosti ako Svetozár Hurban Vajanský, Pavol Országh Hviezdoslav či Milan Hodža.