Súľovský hrad vznikol v prvej tretine 15. storočia s cieľom ochrany neďalekej cesty. Zástupcovia obce Súľov-Hradná informujú, že hrad sa spomína pomerne neskoro, až v roku 1470, kedy kráľ Matej Korvín dovoľuje, aby sa z hrádku Roháč stal hrad.
„Z uvedeného vyplýva, že už pred rokom 1470 bolo na tomto mieste opevnené miesto, ktoré slúžilo k pozorovaniu a stráženiu okolia. Prvá prestavba sa dokončila práve v spomínanom roku 1470 a mohli ju ovplyvňovať talianski stavitelia. V roku 1550 bol zničený požiarom, dočkal sa však opravy v pôvodnom rozsahu, pretože terén nedovoľoval hrad rozširovať a budovať prístavby. Neskoršie opravy a úpravy sa uskutočnili za Kataríny Bošániovej, avšak v roku 1703 vyjadruje Žigmund Sirmiensis-Súľovský rozhorčenie nad stavom budov hradu,“ priblížili zástupcovia obce na oficiálnom webe.
Foto: Facebook / Albert Jan Laki
Foto: Facebook / Albert Jan Laki
Ďalej uviedli, že ešte v roku 1730 sa na hrade zdržiavalo vojsko a hrad ako-tak plnil svoju funkciu. Nutná oprava hradu sa však kvôli nezhodám členov rodu Sirmiensis nekonala.
„Snáď aj preto, že obývali pohodlné kaštiele v obci. V roku 1739 sa ešte jednému z členov rodu určuje bývanie a kuchyňa na hrade a v areáli má bývať aj strážnik a hájnik v jednej osobe. Neskôr, v rokoch 1752 až 1759, si členovia rodu odniesli svoje podiely majetku – ostalo len najnutnejšie zariadenie a na hrade tak odvtedy nikto nebýval. Hrad prestal byť strážený v roku 1780 a viac sa oň nikto nestaral. Zemetrasenie v roku 1858 (súpis pamiatok uvádza nesprávne 1763) objekt ťažko poškodilo, odvtedy už nebol opravený a postupne chátral. Medzitým ešte hrad vyhorel a dnes z neho zostali len fragmenty muriva nalepené na skalách,“ dodali zástupcovia obce Súľov-Hradná.
Foto: Facebook / Daniel Gabriš
Foto: Facebook / Janette Matúšova Gajdošíková
Hrad bol podľa historických prameňov postavený medzi tromi mohutnými skalnými útvarmi.
„Na ruine možno ešte rozoznať, ako sa základy hradného objektu prispôsobovali terénu. Hradný areál sa skladal z horného a dolného hradu, pričom vzdialenosť medzi týmito dvoma časťami hradu možno odhadnúť na 25 metrov, výškový rozdiel od úrovne dolného hradu k podlažiu prvého poschodia horného hradu je 14 metrov. Výška ruiny je približne 18 metrov.
Dolný hrad tvorila obranná vstupná bašta s rozmermi 5×10 metrov s viacerými podlažiami. Prízemná miestnosť so štyrmi oknami, ktoré sú jasne viditeľné, mala asi osem strieľní. Hrúbka múrov 80 – 120 cm. Do horného hradu sa dalo vstúpiť cez veľmi úzky otvor v skale, široký sotva pre jednu osobu a navyše bol chránený ešte padacím mostíkom. Pravdepodobne 18 miestností horného hradu malo klenby, múry hrubé 80 – 100 cm. Výškový rozdiel spájalo strmo stúpajúce schodište, vysekané v skalnom podloží.
V hornom hrade je do skaly vytesaná cisterna na dažďovú vodu, s rozmermi 80×150 cm, dnes zasypaná odpadom a kamennými sutinami. Na najvyššom bode horného hradu stála pozorovateľňa s výborným výhľadom na okolie,“ informuje oficiálny web obce Súľov-Hradná.
Foto: Facebook / Marcel Ištván
Foto: Facebook / Maria Prídavkova
Povesť o Súľovskom hrade
„Vonku zúrila búrka a hájnik Brezuľa sedel v tichej izbietke s krásnou dcérou Ľudmilkou, keď zrazu začuli volanie o pomoc. Brezuľa vyšiel na dvor a zbadal jazdca na spenenom koni, v ktorom spoznal hradného pána Súľovského. Vošli spolu do izby a hradný pán uvidel pri ohnisku Ľudmilku, z ktorej nemohol spustiť oči. Brezuľa pánovi spomenul, že Ľudka sa bude onedlho vydávať za sedliackeho syna Blažeja Záhoru. Súľovskému sa to však nepáčilo, tvrdil, že Ľudmile by pristalo byť hradnou paniou. Keď búrka prestala a Súľovský odchádzal z hájovne, stihol Ľudke šepnúť, že onedlho ju navštívi, a tak sa aj stalo. Navštevoval malú horáreň veľmi často.
Ľudmila postupne voči Blažejovi, ktorý ju úprimne miloval, chladla. Keď Blažej zistil, že sa Súľovský s Ľudkou stretáva, zaútočil naňho. Súľovský vyviazol s ťažkými zraneniami a dal Blažeja uniesť a uväzniť. Blažejovi sa podarilo z vezenia utiecť a dal sa zverbovať do Čierneho pluku kráľa Mateja. Kráľ Matej rád poľoval a keď ho raz v lese napadol diviak, pred smrťou ho zachránil hájnik Brezuľa. Kráľ Matej mu sľúbil čokoľvek o čo zažiada, a tak Brezuľa predniesol svoju prosbu. Žiadal, aby kráľ prikázal Súľovskému, aby sa oženil s Ľudmilou, ktorá bola v požehnanom stave. Súľovský nesúhlasil a dohodli sa, že budú s Brezuľom o sobáš bojovať. Brezuľa počas zúrivého boja zasiahol Súľovského tak, že ho pripravil o život. Keď si uvedomil, čo sa stalo, začal nariekať, že kto sa postará o jeho ťarchavú dcéru. Naraz k nemu pristúpil vojak z Čierneho pluku, predstavil sa, že je Blažej a že si Ľudku zoberie za ženu. Kráľ na to pristal, len rozkázal že Súľovského dieťa musí nosiť jeho meno a zdediť jeho majetok. Ľud sa radoval a oslavoval kráľa, ktorý aj týmto činom dokázal, že nie nadarmo ho zvú Spravodlivým Matejom,“ priblížil web Žilinský kraj.
Foto: Facebook / Martin Sýkora
Foto: Facebook / Soňa Krížová
Foto: Facebook / Matej Vacula
Ďakujeme, že nás čítate. V prípade, že ste našli v článku chybu, napíšte nám na redakcia@sp21.sk
Pre pridávanie komentárov do diskusie sa musíteprihlásiť