Frambor bol v minulosti významnou žilinskou oblasťou. Jeho existenciu však donedávna pripomínal len názov jednej z ulíc v širšom centre mesta. Dnes sa toto územie opäť dostáva do povedomia. Dobrovoľníci po takmer štyroch rokoch čistenia sprístupnili Frambor pod estakádou tým, že zmenili súvislú nelegálnu skládku odpadu na čisté zelené územie. Po okraji tohto územia sa vinú koľajnice lokálnej trate, ktorej vlaky sa familiárne nazývajú Rajecká Anča.

„Dnes, v čase podpory cestovania bez automobilov, by bolo naozaj vynikajúcim počinom, keby sa začal vlak zo Žiliny do Rajca v meste Žilina vnímať a rozvíjať aj ako mestská doprava s viacerými zastávkami. Možno by bolo správne začať práve na Frambore. Ak by bola zastávka umiestnená na konci Jánošíkovej alebo Hollého ulice, bolo by to približne v strede medzi dvomi súčasnými stanicami Žilina a Žilina-Záriečie,“ hovorí poslankyňa Iveta Martinková.

Mapa zobrazuje tiež spádovú oblasť zastávky, ktorá zaberá priemyselnú časť Žiliny, ale aj širšie centrum mesta. Viac zastávok na tejto regionálnej trati by ale malo veľký zmysel aj pre ľudí prichádzajúcich z Rajeckej doliny. Napríklad zastávka na Frambore by priblížila týmto občanom polikliniku na Bratislavskej ulici a aj centrum mesta z inej strany ako zo železničnej stanice. Tento počin by významne odľahčil cestu z Rajca do Žiliny a späť.

Podľa informácií od dopravného historika Petra Šimka, železničná zastávka na Frambore na trati Žilina – Rajec už v minulosti existovala. Zriadili ju v roku 1934 v súvislosti s motorizáciou osobnej dopravy. Vtedy začali jazdiť motorové vozne radu M 120.1, neskôr M 120.4, čím sa obmedzili počty spojov vedené parným vlakom a pridali sa spoje vedené „motorákmi“.

Tie boli krátke, čo umožnilo vybudovať aj zastávku v km 1,045, teda hneď pri priecestí s Bratislavskou ulicou. Slúžila ľuďom bývajúcim a pracujúcim v oblasti Novej Žiliny.

Zastávku zrušili krátko po skončení 2. svetovej vojny, kedy všetku osobnú dopravu prevzala naspäť parná trakcia.

Koniec Hollého ulice pri Koľajnici.

V súvislosti s vyťaženosťou vlaku Peter Šimko cituje z dokumentu Plán dopravnej obslužnosti k trati Žilina – Rajec že „Železničná trať Žilina - Rajec disponuje dobrou schopnosťou obslúžiť nácestné sídla, dostatočným vlastným prepravným prúdom a porovnateľnou rýchlosťou s paralelnou autobusovou dopravou. Vlakovú linku Žilina - Rajec je preto potrebné zachovať, systemizovať a ďalej rozvíjať. Spĺňa všetky predpoklady, aby sa stala nosným dopravným systémom v území, na to je však aktuálna ponuka 12 spojov nedostatočná. Je potrebné zvýšenie počtu spojov a skrátenie času dopravy.“

Treba dodať, že od poslednej zmeny grafikonu bola ponuka spojov zvýšená na 14 párov spojov v pracovné dni.

Na základe analýzy Útvaru hodnoty za peniaze je trať Žilina – Rajec jednou z najlepšie využívaných lokálnych tratí na Slovensku. Pritom bezplatne sa prepravujúci cestujúci nie sú exaktne v štatistikách započítaní. Pravdou tiež je, že v prípade porúch, ktoré nie sú ojedinelé, sa na najvyťaženejšom spoji z Rajca do Žiliny ráno okolo 7. hod. prekračuje kapacita osobnej vlakovej jednotky.

V rozprave o zriadení nových zastávok padla zo strany Pavla Šimka aj úvaha o zastávke Žilina-Hliny. Hovorí, že by mohla byť opodstatnená, keďže sa v jej blízkosti nachádzajú dve stredné školy a priemyselný areál.

Popri štúdiách za účelom ukážky možného ďalšieho zveľadenia Frambora, v spolupráci s poslankyňou Martinkovou, vytvorili študenti STU v Bratislave pod vedením architekta Dušana Mellnera aj víziu vlakovej zastávky na Frambore, o ktorej hovoríme.

„Napriek tomu, že zriadenie novej vlakovej zastávky je stále náročnejší proces, bolo by vynikajúce, keby sa v tomto zmysle spojili všetky dotknuté subjekty a celkovo zapracovali na schéme transformácie lokálnej železnice aj na mestskú a prímestskú dopravu,“ uzavrela Martinková.