„Príbeh lavičky je jednoduchý a zložitý zároveň. Vnímala som už dlhšiu dobu, že nášmu mestu chýbajú oddychové zóny a tzv. prírodné spoty, teda miesta, kde by človek nabral energiu, potešil sa krásnymi výhľadmi a oddýchol si po turistike. A tiež si urobil fotku, dve, lebo tých miest na fotenie v meste mnoho nie je. Hľadala som miesta, kde by nebol problém s osadením, aj čo sa majetkoprávnych vzťahov týka. Pohľad nad “panelovkou“ bol jedným z tých najkrajších nad naším mestom, s výhľadmi nielen na srdce mesta, ale i prímestské časti. Zároveň je to oblasť, kam dennodenne chodia turisti, či cyklisti, aby strávili plnohodnotné chvíle v prírode, či si zašportovali.

Lavičku som si zajednala pár mesiacov vopred na Obecnom podniku Korňa u pani starostky. Zamestnanci tam robia kus dobrej roboty pre ich obec, musím povedať. Po zabezpečení odvozu, som riešila usadenie, lebo, ako je bohužiaľ zvykom u nás na Slovensku, čo nie je priviazané alebo inak zaistené, dostáva nohy. Síce, pár dní vydržala “položená“, nakoľko jej váha je iná ako u klasických lavičiek. Vďaka viacerým priateľom sa dobrú vec podarilo dokončiť minulý rok v júni. Všetky náklady na ňu som plne hradila, spolu s tabuľkou Srdce pre Čadcu, ukotvenie do zeme vďaka Denisovi Maslákovi a úpravu okolia vďaka Milošovi Prívarovi. Od tej doby bola k dispozícii všetkým ľuďom tadiaľ prechádzajúcim. Zažila slnečné, daždivé i mrazivé počasie, no nič z toho jej neublížilo. Až po roku,“ ozrejmila našej redakcii Xénia Šurhaňáková.

O poškodení lavičky sa dozvedela od Mestskej polície Čadca v priebehu prvého júnového víkendu.

„O poškodení lavičky som sa dozvedela od miestnej mestskej polície cez víkend 2. júna ráno. Od známych som sa neskôr ale dozvedela, že ju poškodenú videli už o dva dni skôr,“ uviedla.

Našu redakciu zaujímalo, či už aj v predchádzajúcej dobe, od osadenia lavičky až po spomínaný incident, zaznamenala nejaké výtržnosti. Respektíve, či eviduje výtržnosti aj v prípade iných lavičiek, ktoré sa v meste nachádzajú, napríklad pri Aleji Vďaky.

„Výtržností a vandalizmom naše mesto prekypuje. Najmä, pokiaľ sú v tom alkohol a drogy. Aj na tejto lavičke už minulú jeseň mal niekto potrebu prejaviť svoje umelecké vlohy nápisom permanentnou fixou. Text neidentifikoval nik, takže odkaz sa minul účinku. Čo ma však teší veľmi, je Alej Vďaky, ktorú som na sídlisku Kýčerka vybudovala na vlastné náklady tiež, spolu s mnohými vtedajšími zanietencami, spolu s mojím otcom a najmä vďaka Jozefovi Rucekovi, pred dvomi rokmi. Napriek tomu, že jeden javor a jedna lipka padli za obeť prajným ľuďom, ktorým stromčeky vadili, zvyšných 15 líp stojí a darí sa im, spolu s lavičkami, veľmi dobre. A myslím, že aj ľudia oceňujú, že oddychová zóna sa pretavila do praxe,“ uviedla pre našu redakciu Šurhaňáková.

Na našu otázku, či aspoň tuší, kto by za spomínaným výtržníctvom mohol stáť, nám odpovedala takto:

„Pre prípady vandalizmu a obdobných je na to určená polícia. Ja osobne sa vždy v tomto spolieham na prozreteľnosť alias karmu,“ uzavrela.

Do publikovania nášho článku nám Mestská polícia Čadca neposkytla k uvedenému incidentu žiadne informácie.