Prvý priamy dôkaz existencie mosta až v roku 1499

Podľa historikov Petra Štanského a Jozefa Feilera sa na križovatke ciest pri Váhu vyberalo mýto už od roku 1321. Spomína sa to v starých listinách mesta, ktoré sú dodnes uložené v Štátnom archíve v Žiline. Z listín sa dozvedáme, že z výnosu mýta sa udržiavali nielen cesty, ale s veľkou pravdepodobnosťou aj prievoz cez Váh a neskôr most. „Most cez Váh zo Žiliny do Budatína je prvý raz písomne doložený v roku 1381, avšak listina nie je hodnoverná. Výber mýta a údržbu mosta malo na starosti mesto Žilina, ktoré poberalo i výnosy. Priamy dôkaz o jeho existencii máme však až v listine z roku 1499,“ uvádzajú historici na internetovej stránke turistickej informačnej kancelárie mesta Žilina.

Z tejto listiny podľa ich slov vyplýva, že došlo k dohode medzi majiteľmi budatínskeho panstva, Jurajom z Hatného a Gašparom Suňogom, a mestom Žilina. Touto dohodou získali majitelia panstva slobodný prechod cez most. „Poddaní panstva platili ročne jednorazový poplatok tri denáre. Zároveň mohlo mesto na stavbu mosta používať drevo z Dubňa a dostalo právo stavať most na hociktorom mieste cez Váh. Dohoda tak vyriešila spor, ktorý vznikol z dôvodu, že Žilina použila v roku 1498 drevo na stavbu mosta z lesa Dubeň v držbe budatínskeho panstva a vyberalo od poddaných budatínskeho panstva pri prechode mostom poplatky ako od všetkých ostatných. Tento most však zničila povodeň a pred stavbou nového došlo k spomínanej dohode. Aj v ďalších storočiach vyberalo mesto mýtne poplatky a udržiavalo, prípadne stavalo nový most, ktorý bol často zničený povodňami a plťami. Vtedy dočasne používali prievoz,“ upresnili historici.

Hlavným dôvodom sporu bolo, že most a cesta boli mimo hostinca

Štanský a Feiler sa o histórii mostov, ktoré niekedy spájali Žilinu s Budatínom, najviac dozvedeli z vyšetrovania trenčianskej stolice, ktorá riešila spor medzi mestom a majiteľom budatínskeho panstva Antonom Suňogom v rokoch 1745 až 1752. „Svedkovia popisujú most, ktorý bol postavený v roku 1744 a jeho poloha sa stala predmetom sporu. Zároveň opisujú i staršie mosty od roku 1680 až do roku 1745, teda v období vyše šesťdesiat rokov. Svedkovia uviedli šesť starších mostov. Ich polohu zakreslil v roku 1749 geometer Michal Ruttkay. Hlavnou príčinou sporu bolo, že nový most a cesta boli mimo panského hostinca, čo negatívne ovplyvňovali jeho tržby. Všetkých šesť starších mostov bolo zničených povodňami, niektoré i dvakrát ročne,“ uviedli historici pre turistickú informačnú kanceláriu v Žiline.

Spor bol ukončený uznaním práva Žiliny postaviť most na hociktorom mieste v Budatíne podľa zmluvy z roku 1499.

Ustupujúce nemecké vojská zničili most trhavinami

Všetky opisované mosty boli drevené na pilotách. Alojz Medňanský, autor knihy Malebná cesta dole Váhom, ktorá vyšla v roku 1826, napísal, že najbližšie k mostu v Žiline bol most v Sučanoch a Trenčíne. Most v Žiline po zničení bol v roku 1836 nahradený novým, ktorý mal dve časti dlhé 75 a 51 metrov. Nachádzal sa v záplavovom územím Sihoť. Odborní historici doplnili, že tu bolo i vedľajšie rameno Váhu, ktorým odvádzali povodňové vody cez územie mesta späť do Váhu. V roku 1848 bol most zničený pri bojoch cisárskeho vojska spolu so slovenskými dobrovoľníkmi proti maďarským gardám.

„Na začiatku roka 1849 bol znova postavený, avšak na jar opäť zničený. Potom prevážala ľudí i náklad kompa. V roku 1857 bol postavený ďalší most, pri ktorom ústil do Váhu potok Všivák. V roku 1882 bol most ešte drevený, avšak už na murovaných nosníkoch. Nový trojpoľový železný most s polooblúkovými bočnicami bol už postavený štátom v rokoch 1897 až 1898. Podpery mosta boli z travertínu so secesnými prvkami. Pri ústupe nemeckých vojsk 29. apríla 1945 ho Nemci zničili trhavinami, ostalo len jedno pole uprostred Váhu a jedna krajná podpera na budatínskej strane,“ ozrejmil Štanský a Feiler na internetovej stránke.

Foto: Štátny archív v Žiline

Ostatok poľa vo Váhu zostal , podľa slov historikov, neporušený až do roku 1994. V tej dobe sa uvažovalo, že sa na ňom postaví reštaurácia, ale počas výstavby Vodného diela Žilina od roku 1994 pri prehlbovaní koryta Váhu a ťažby štrku sa zvyšné pole pôvodného mosta zrušilo. „Časť kvádrov z piliera previezli do Terchovej, z ktorých akademický sochár Milan Opalka postavil kríž na vrchu Oravcové, ktorý odhalili 5. júla 2003. Piliere mosta z roku 1898 boli postavené z kameňa vyťaženého v Terchovej, preto sa autor projektu rozhodol tento kameň použiť na stavbu kríža. Tak sa kameň vrátil po viac ako sto rokoch blízko miesta, odkiaľ bol v minulosti vyťažený,“ upresnili historici na internetovej stránke.

Foto: súkromný archív Jozefa Feilera

Dnes môžeme vidieť iba zachovanú severnú časť podpery mosta na pravom brehu Váhu. Zničený most bol v roku 1945 nahradený novým. Ten bol odstránený pri výstavbe diaľničného privádzača spoločnosťou Váhostav-SK v rokoch 2001 až 2004, ktorého súčasťou sú aj dva mosty cez Váh, každý s dvoma pruhmi.

Foto: súkromný archív Jozefa Feilera