Deti začali pomáhať samé od seba

V piatok mali na Mierovej už 15 detí cudzincov. Riaditeľka Katarína Hromcová to však za žiadny problém nepovažuje. „Sme veľká škola, nie je to pre nás problém. Naše deti sa rozhodli, že budú utečencom pomáhať prakticky od začiatku. Na podnet žiackeho školského parlamentu usporiadali zbierku humanitárnej pomoci. Nakoniec k nám nosili pomoc ľudia z celého mesta a ani sme nevedeli, ako sa o tom dozvedeli. Postupne nás napadlo, že by k nám mohli prísť aj ukrajinské deti,“ hovorí Katarína Hromcová.

A tak sa aj stalo. Postupne zobrali prvé z nich a dnes sa pokúšajú zaradiť ich do vzdelávania. „Všetky deti, ktoré prišli k nám, sa viažu s našou školou práve tým, že ubytovatelia, ktorí im poskytli ubytovanie, sú s nami nejako spätí. Či už prostredníctvom svojich detí, ktoré k nám chodia, alebo mali skúsenosti s našou školou v minulosti,“ prezradila riaditeľka.

Vlastný adaptačný systém

S podobnou adaptáciu detí zo zahraničia nemala väčšina slovenských škôl doteraz skúsenosti. Tak tomu bolo aj na Mierovej v Bytči. Bolo preto potrebné vymyslieť systém, ako sa s problémom popasovať v prospech ukrajinských, aj bytčianskych detí. Zdá sa, že na Mierovej sa im to podarilo.

„Dnes máme už 15 ukrajinských detí, takže sa nám to pekne rozrastá. Riešili sme, ako ich začať u nás vzdelávať, z čoho by to vzdelávanie malo pozostávať a aký systém zvoliť. Systém budujeme za pochodu, ale zatiaľ sa nám výborne osvedčil. Pre tieto deti sme zriadili triedu a zaradili sme ich do adaptačného programu. Prvom rade sa totiž musia u nás v škole zorientovať, naučiť sa, ako to u nás funguje, kde sa prezúvajú, kam ísť na obedy, atď. No a v rámci adaptácie majú zakomponovaný intenzívny kurz slovenčiny. Je to dosť náročné, lebo sú to deti od 1. po 8. ročník. Dôležitá je preto úloha učiteľa a temperament detí. Keď sa cítia pripravené, postupne ich zaraďujeme do kmeňových tried, kam budú patriť. Najskôr len postupne, na telocvik, hudobnú, či výtvarnú výchovu. Teda na hodiny, kde nie je až tak potrebný jazyk. Postupne sa však už tie staršie samé pýtajú do tried. Preradíme ich tam a do adaptačnej triedy sa vracajú už len na hodiny slovenčiny,“ opísala nám vytvorený systém začleňovania ukrajinských detí Hromcová.

Ukrajinské deti sú, podľa učiteľov, veľmi šikovné. Sú vraj prekvapení, ako rýchlo sa s jazykovou bariérou vyrovnávajú. „Veľmi skoro rozumejú hovorovej reči, veď naše jazyky sú si dosť podobné. Keď sa hovoria rýchlo, niekedy im nerozumieme, ale snažia sa hovoriť najmä po slovensky.“ Náročné je to aj pre učiteľov. Riaditeľka však tvrdí, že gro sa prenáša na samotné dieťa. Ono totiž musí chcieť zapadnúť a porozumieť ostatným deťom.

Základom je adaptácia a slovenčina

Podstatou tohto systému je aj to, že ukrajinské deti nie sú nútené podávať rovnaké výkony, ako naše. Neznámkujú ich, nemusia robiť žiadne testy. Všetci si totiž želajú, aby táto situácia bola len prechodná. Väčšina matiek totiž vyjadrila presvedčenie, že sa to rýchlo skončí a v lete sa vrátia domov. Aj preto deti zostávajú v kontakte so svojimi učiteľmi na Ukrajine. Väčšinou im posielajú úlohy emailom a oni ich riešia. Keď sa vrátia domov a nastúpia do škôl, budú môcť hneď pokračovať vo vzdelávaní. Na Slovensku ide teraz najmä o to, aby nestratili kontakt so školou a návyk.

Zisťujeme postupne, ako sa orientujú v učive našich detí a prichádzame na to, že vedia viac, ako naše. Na Ukrajine je totiž školský systém nastavený tak, že za 11 rokov vyštudujú strednú školu a tak majú učivo viac nahustené. Takže v rovnakom veku majú prebraté viac, ako naše deti, ktoré majú učivo rozdelené na viac rokov. Ak by u nás pokračovali vo vzdelávaní, nemyslím si, že by mali problém zvládnuť učivo. Skôr je tam tá jazyková bariéra,“ dopĺňa Katarína Hromcová.

V jednotlivých triedach majú, navyše, vytipovaných akýchsi detských tútorov, ktorí novým spolužiakom pomôžu.

Systém adaptačných tried v Bytči vytvorili na základe konzultácií a skúseností s riaditeľom školy z utečeneckého tábora na východe Slovenska, v ktorej sa vzdelávali utečenci zo Sýrie. Model sa im osvedčil, deti budú postupne zaraďovať do kmeňových tried a prichádzať môžu ďalšie. Čo je vraj skvelé, výborne ich prijali aj bytčianske deti. Tešia sa z nových spolužiakov, pripravujú im darčeky, prijali ich veľmi pekne. Škola pre ne pripravila zbierku školských pomôcok a pridala aj vlastné. Rodičom sa zase snažia pomôcť pri vybavovaní legislatívnych požiadaviek, vypĺňaní rôznych tlačív a žiadostí.

Prečo nemajú všetky nárok na rovnaké obedy zadarmo?

Trošku metúce je iba to, že nie všetky ukrajinské deti majú nárok na rovnakú stravu. „Všetky deti utiekli z rovnakých podmienok, ktoré nie sú vhodné pre život dieťaťa. Máme tu také, ktoré utiekli s rodičmi a môžu požiadať o príspevok v hmotnej núdzi a majú nárok na obedy zdarma. Potom sú to deti takých rodičov, či starých rodičov, ktorí už na Slovensku pracujú. A tieto nárok na stravu nemajú. Musia si ju zaplatiť. Ďalší zas majú nárok len na dotáciu na stravu. Strašne ťažko sa nám to týmto ľuďom vysvetľuje, prečo je to tak, lebo všetci ušli z rovnako ťažkých podmienok,“ uzavrela riaditeľka Katarína Hromcová.