K pomenovaniu mesto pristúpilo na základe odporúčania Názvoslovnej komisie.

Park Rosinky

Park Rosinky na Rosinkách niesol tento názov už historicky. Poslanci len upravili to, čo už bolo dávnejšie zaužívaní.

„Park pozdĺžneho tvaru s dĺžkou asi päťsto metrov sa nachádza medzi Bagarovou a Nábrežnou ulicou v mestskej časti Rosinky. Sú tu prírodné dreviny, trávnaté plochy a detské ihrisko. Vďaka množstvu zelene tvorí pekný vstup do mestských častí Rosinky a Trnové a predstavuje pre obyvateľov tejto časti, ale i sídliska Vlčince priestor s vysokou spoločenskou hodnotou. Cez park preteká potok Rosinka, ktorý sa vlieva pod korunou hrádze vodného diela do Váhu. Park bol vybudovaný svojpomocne občanmi v roku 1965 na bývalom smetisku, kde neskôr pribudol mestský mobiliár,“ uvádzajú predkladatelia návrhu.

M. M. Scheer

Scheerova ulica

Ulica pomenovaná po významnom žilinskom a slovenskom architektovi Michalovi Maximiliánovi Scheerovi. Pomenovanie ulice je navrhnuté odčlenením krátkeho úseku z Ulice Andreja Kmeťa od ulice Kálov po okraj Sadu SNP. Na tejto ulici sa nachádzal jeho dom s ateliérom, ktorý bol i prvým sídlom vznikajúceho Stavoprojektu.

„Na navrhovanej novej ulici je aj obytný dom postavený architektom Scheerom, ktorý patrí i v súčasnosti rodine tohto významného tvorcu funkcionalistickej Žiliny. Pomenovaním si mesto uctí pamiatku Čestného občana mesta, ktorý okrem iného projektoval pre mesto Finančný palác,“ uviedlo mesto v materiáloch pre poslancov.

Ing. arch. Michal Maximilián Scheer (1902 – 2000) patrí medzi významných slovenských architektov modernej architektúry tvoriacich v duchu funkcionalizmu. Po štúdiách v roku 1925 prišiel do Žiliny, kde sa začala jeho tvorba. Podľa jeho projektov tu postavili viacero víl, bytových domov, administratívnych budov a škôl. Za jeho najvýznamnejšie dielo sa považuje Finančný palác, ktorý bol postavený na úzkom pozemku v mieste stretávania sa ulíc.

Repkovského ulica

Jozef Repkovský sa narodil v roku 1923 v Bytčici. Po oslobodení v roku 1945 sa spolupodieľal na založení futbalového klubu v Bytčici, zároveň aj hrával futbal a neskoršie sa stal predsedom TJ. Po voľbách do národných výborov 16. mája 1954 sa stal predsedom miestneho národného výboru – MNV v obci. Jeho prvou veľkou stavbou v tejto funkcii bola výstavba kultúrneho domu v rokoch 1957 až 1959 v akcii „Z“ za výdatnej pomoci všetkých obyvateľov.