Je február roku 1994. Otec Jaroslav Garaj, ktorý žije s manželkou a tromi deťmi v usadlosti Požehy, má hlavu plnú problémov. Na splatenie časti dlhu, ktorý majú s manželkou, im zostáva pár dní. Peniaze však nemajú. Hlava rodiny sa rozhodne pre radikálne riešenie. Na jeho konci je obrovská tragédia.

V osudnú sobotu 5. februára je Jaroslav hore od skorého rána. Približne o siedmej vchádza do kúpeľne, napúšťa vodu do vane. Hlavou mu behá zložitá situácia, v ktorej sa rodina ocitla. Premýšľa nad možným riešením. Vidí iba dve možnosti: buď pôjde za spreneveru peňazí do väzenia, alebo svoj život ukončí. Čo však potom bude robiť manželka Anna a tri deti? Nechce, aby skončili v detskom domove.... V tom mu prichádza na um ďalšia možnosť. Vracia sa do spálne a pýta sa manželky, či by chcela zomrieť. Ona sa ho pýta, či by sa hneď postaral aj o deti. V tej chvíli si Jaroslav sadá na manželku, na jej tvár prikladá látkovú plienku. O chvíľu je telo ženy bez života, na hlavu jej naťahuje igelitku a okolo krku ju pevne zväzuje plienkou. Telo prikrýva perinou a odchádza do obývačky.

Chvíľu sedí v kresle, keď do izby vchádza trojročná dcérka Veronika. Pýta sa na mamičku a otec jej odpovedá, že ešte spí. Vzápätí však vykoná príšerné zverstvo. Dievčatko znásilňuje brutálnym spôsobom, následne jej doráňané telíčko s množstvom vnútorných zranení nesie do kúpeľne, kde jej do vody vo vani ponára hlavu. Bezvládne telo potom balí do deky a ukladá na gauč v obývačke.
Hneď potom ide za dvojročnou dcérkou Máriou, aj tú znáša zo sveta podobnou brutalitou, ako staršiu dcéru. Najprv ju znásilňuje a potom topí. Mrazivé ticho odrazu zo spálne pretína plač desaťmesačného syna Vojtecha. Otec ho vyberá z postieľky a hádže do vane. Aj štvrtá obeť besniaceho otca umiera.

Po otrasnom čine vypúšťa vodu z vane a umýva si ruky. Do kalendára si zapisuje slová: „Dnes, v sobotu o 8:00 zomreli, aby už nemuseli trpieť na tomto svete. Oni budú v raji a ja v pekle. Pôjdem čoskoro za nimi, Jaroslav Garaj.“

Asi hodinu na to ide Jaroslav do krčmy. Kamarátovi Dušanovi tvrdí, že manželka od neho ušla a zobrala aj deti. Celý deň teda spolu popíjajú a noc zo soboty na nedeľu prespávajú u známych. Ráno, 24 hodín po masakri, sa Jaroslav pýta kamaráta, či s ním pôjde k nemu domov, že mu chce niečo ukázať.

Po ceste mu rozpráva, čo deň predtým vykonal. Dušan to berie ako zlý vtip. V dome však zažíva obrovský šok. V skrini ležia, naukladané na sebe, tri malé telíčka. V tej chvíli ho prepadá príšerný strach a tak krátko na to volá na políciu. Ešte v ten deň Jaroslava policajti zatýkajú.

Problémový odmalička

Jaroslav Garaj bol už ako dieťa veľmi problémový. Na krku mal rôzne drobné krádeže, ale aj výtržníctvo. Za každý prešľap doma dostal poriadnu bitku. Trikrát bol hospitalizovaný na detskej psychiatrii. Po prvotných podozreniach na schizofréniu mu ale napokon diagnostikovali len psychopatickú poruchu osobnosti. Aj napriek týmto problémom našiel lásku. Po sobáši s Annou sa im v krátkom čase narodili tri deti.

Ich vzťah pôsobil ako harmonický, na verejnosti sa vždy držali za ruky, správali sa k sebe pekne. Jaroslav si po návrate z basy dva roky nevedel nájsť prácu, tak sa rozhodli, že idú podnikať. Anna teda začala predávať stieracie žreby. Počas dvoch rokov však prísun financií rodine nestačil a ich dlh narástol na 150 000 korún. Neodovzdali totiž všetky tržby za predaj žrebov a firmy ich vyzvali na vyrovnanie podlžností. Časť dlhu mali splatiť vo osudnom februári 1994. Išlo o 44 000 korún. Peniaze nemali, nebolo si už od koho požičať. V piatok 4. februára bola u Garajov oslava menín dcéry Veroniky. Boli drobné darčeky, aj torta. Pár hodín po oslave už bol ich dom zahalený vražedným tichom.

Krajský súd Jaroslavovi Garajovi napokon za štvornásobnú vraždu, vykonanú obzvlášť brutálnym spôsobom, nariadil doživotný trest. Voči verdiktu sa neodvolal.

Dom hrôzy

Dom, v ktorom vraždil Garaj, stojí v obci Dubové, v okrese Turčianske Teplice. Je jedným z pár domov v usadlosti Požehy. Garaj však nebol prvým, kto na tomto ponurom mieste vraždil. Už 44 rokov pred jeho besnením, v roku 1969, sa v usadlosti tiež stala strašná tragédia v deväťčlennej rodine Matúša Sivoka.

Žena mala odísť do mesta a doma zostal jej muž s tromi deťmi. Z ich dvora bolo náhle počuť veľký krik. To otec rodiny nožom zniesol zo sveta svoje dve deti († 4, † 2). Hneď na to sám sebe podrezal krk. Tretie dieťa, 6-ročný chlapec vraj vyskočil oknom von a ušiel do poľa.