Martinčania sa vo svojich rodinách starajú o desiatky Ukrajincov, ďalších ubytovalo mesto. Momentálne je ich v Turci okolo 300. Strecha nad hlavou a teplé jedlo je jedna vec, spoločenský život a uplatnenie sa, zasa druhá. Ukrajinské ženy si vážia pomoc, no chcú sa čo najskôr zamestnať. „Mám povolenie a rada by som sa zamestnala. Nemôžeme tu len tak sedieť, musíme sa o seba postarať. Vaši ľudia sú k nám veľmi milí a pomáhajú nám, no my chceme pracovať. Mám dve deti. Muž zostal na Ukrajine. Už dva dni sa nám nedarí s ním spojiť,“ hovorí smutne Katia, ktorá pochádza z Charkova.

Na ich lepšie začlenenie zorganizovali Martinčania stretnutie v Biblickej škole. Prišli domáci, ktorí im pomáhajú, aj Ukrajinci. „Sála bola plná a to sme každému hovorili, aby prišli iba jeden, dvaja z každej rodiny, aby mali informácie. Preberali sme ubytovanie, prácu, registráciu na cudzineckej polícii. Ukrajinky chcú pracovať, chcú sa začleniť, snažíme sa im v tom pomôcť,“ hovorí Stanislav Thomka. „Sme radi, že prišlo veľa ľudí, ktorí tu teraz žijú medzi nami. Pomáhame im začleniť sa medzi Slovákov. V pondelok už prvé deti nastupujú k nám, do Biblickej školy, spoznajú nových kamarátov,“ hovorí Tomáš Gulán z Evanjelickej spojenej školy.

Dobrovoľníkom, ktorí sa starajú o “svojich” Ukrajincov v Turci poďakovala Petra Piršelová, administrátorka špeciálne vytvorenej skupiny na Facebooku: „Ďakujeme Vám, že ste im umožnili vidieť, že tu nie sú sami. Vôbec sme nevedeli, čo máme dnes čakať. Pevne veríme, že tým svojim budete stále poskytovať podporu. Vieme, že ak budete vedieť, že dokážu úrady zabezpečiť strechu nad hlavou ďalším, pomôžete do bezpečia ešte mnohým ľuďom.“