O významoch svätojánskej noci a jej etnologických pozadiach informovalo na svojom webe Kysucké múzeum. Svätojánska noc sa podľa múzea spoločne slávila v kysuckých obciach a osadách. Ide o sviatok európskeho ľudového charakteru medzi kresťanmi. Tento sviatok zároveň dopadá na predvečer sviatku kresťanského svätca Jána Krstiteľa.

Magická noc, ktorá mala pomôcť jednotlivcom aj hospodárskemu statku

Oslavy v minulosti okrem Slovenska prebiehali aj v blízkom prostredí moravsko-sliezskeho pomedzia hraničiaceho s Kysucami. „V svätojánskych zvykoch a hrách zohrával významnú úlohu predovšetkým oheň v podobe jánskych ohňov, voda v podobe svätojánskej vody v studničkách, potokoch i čarovnej rosy, či zeleň v podobe liečivých bylín a kvetov na horských lúkach. Tieto symboly nadobúdali v svätojánsku noc výnimočnú magickú moc prinášajúcu zdravie, krásu, očistu ľuďom a ochranu ich príbytkom a hospodárstvam," uviedol na webe Kysuckého múzea etnológ Pavol Markech.

Zdroj: kysuckemuzeum.sk

Keď sa blíži noc

Zaujímavé boli aj chvíle, keď sa táto noc pomaly blížila. V osade sa začali v predvečer sviatku pri vatrách, či takzvaných vojanách, schádzať celé rodiny a väčšina obyvateľov dediny. „Počas sviatku svojho patróna boli dlhodobo osamote prebývajúci pastieri na salašoch obdarovávaní prichádzajúcimi ľuďmi z dediny jedlom symbolizujúcim život, teda napríklad vajíčkami, najčastejšie však chlebom a tvarohom," doplnil Markech.

Do kopcov k vatrám prichádzali aj mladí chlapci a dievčatá z okolia. Magickú silu si však nechceli nechať ani starší, ktorí spomínali i rozprávali tajomné príbehy. Tie boli zväčša o strigách a bosorkách. „Sila horiacej vatry mala tieto zlé osoby zahnať z lúk, aby v svätojánsku noc netrhali čarovné byliny so zlým úmyslom počarovať nimi dobytku a nechali svätojánske byliny a rosu na lúkach dievkam na ich ľúbostné čary a veštenie. Moc a veľkosť vatry tak mala ochrániť svätojánske zvyky a zábavu pred negatívnymi silami a chorobami. Nielen mladí, ale i dospelí preto s napätím očakávali moment, kedy sa na oblohe zjaví prvá hviezda. Mládenci už boli pripravení zapáliť „vojanu“," vysvetlil etnológ Markech.

Zdroj: TASR/Oliver Ondráš

Po zapálení ohňa nasledovali ďalšie aktivity

V prípade, že sa objavili prvé hviezdy, ohne sa rozhoreli. Začala sa zábava so spevom a tancom, čo trvalo až do rána. „Do vatier sa symbolicky hádzali zodraté brezové metly, ktoré sa v ľudovej viere spájali s bosorkami. Svätojánske tance vo svetle vatier prinášali v ľudovej viere telesnú i duchovnú očistu. Dievky pri vatre počas letnej noci začali pliesť vence z lúčnych kvetov a bylín nazbieraných počas svätojánskej noci z deviatich medzí, ktoré museli prehodiť cez vatru, aby sa dobre a najlepšie do roka vydali. Ak venček nespadol do vatry a zavesil sa na konár stromu, potom z nich veštili, za ktorého mládenca sa vydajú," dodal Markech.

Mladí muži a ženy potom preskakovali cez vatru, pretože ohňu sa v túto magickú noc pripisovala očistná sila prinášajúca zdravie, ale i mágiu spojenú s láskou. Ak vatru zaľúbený pár preskočil spoločne ich láska mala byť potvrdená. Čím vyššie mladí ľudia skákali cez oheň, tým mala byť lepšia úroda.