Sobota 27. 04. 2024 06:39:18 | Meniny má Jaroslav

Múzeum v Martine priblížilo Kvetnú nedeľu. Jej význam si pripomíname stále, spomienka na ratolesti aj Morenu

Veľkonočné zvyky Slovákom rozhodne nie sú cudzie a tým, ktorí žijú na severe krajiny už vôbec nie. Múzeum slovenskej dediny v Martine pri tejto príležitosti pripomenulo význam Kvetnej nedele, ktorá tento rok pripadla na 24. marec. Mnohí si isto s dávkou nostalgie spomenú na ratolesti či hádzanie Moreny do potoka. Všetky tieto symbolické činnosti a predmety mali a majú aj dnes svoj význam.

Michal Szentivanyi|24. marec 2024|15:00:08

Zdroj: Facebook/Múzeum slovenskej dediny

Súvisiaci článok
Veľkonočná výstava na župe je tu. Nechýbali kraslice či folklórne vystúpenie
Čítajte viac >

O význame veľkonočnej Kvetnej nedele píše Múzeum slovenskej dediny v Martine na sociálnej sieti. Kvetná nedeľa sa kedysi nazývala aj Květní nedzela či Cvjétna nedilja. Ide o poslednú nedeľu v týždni pred Veľkou nocou. „Obyčaje späté s Kvetnou nedeľou patria do jarného cyklu tradícií, ktorých základným motívom je príchod a oslava jari a s ňou súvisiaci začiatok poľnohospodárskych prác. Ich bezprostredným symbolom boli zelené konáriky," pripomína múzeum.

Bahniatka, baburence, kočičky, maňučky či iné názvy

V tento deň si určite všetci veriaci pripomínajú význam Veľkej noci aj v božom chráme. Kňazi v týchto dňoch svätia rozvíjajúce sa vŕbové prúty, ktoré dostali v histórii už rôzne názvy. Múzeum spomenulo niekoľko z nich: bahniatka, baburence, kočičky, maňušky, jabrátká, cícky, maňky, búziky, barky. Tie si veriaci prinášali do kostola. „Po príchode domov sa halúzky zastrčili za hradu na povale alebo za obrazy, aby bol dom chránený pred bleskami. Posvätené prúty, ktoré prípadne roznášali po domoch menšie deti alebo dievčatá, sa na celom Slovensku považovali za magické ochranné predmety. Pri búrke sa kládli do obloka či hádzali do ohňa," doplnilo Múzeum slovenskej dediny.

428518542_934265985371551_3506718343194770962_n.jpg Zdroj: Facebook/Múzeum slovenskej dediny

Vyfúknuté vajíčka na prútoch mali tiež svoje názvy

Mnohí si iste spomenú aj na nosenie takzvanej zelenej ratolesti či letečiek. Ujali sa aj názvy ako leto, máj, májik, hájik či lesola. Ide o ozdobené vyfúknuté vajíčka s farebnými stuhami, čo bolo symbolom znovuoživenia prírody. „Pučiaca či olistená vetvička symbolizovala prebúdzajúci sa život, predstavovala jarnú a letnú vegetáciu a tvorila protipól Moreny, ktorá bola symbolom zimy a smrti," píše Múzeum slovenskej dediny na sociálnej sieti.

421831554_934261868705296_3707767128659456383_n.jpg Zdroj: Facebook/Múzeum slovenskej dediny

Múzeum venovalo aj historický diskurz z hľadiska gastronómie. „V tento deň sa najčastejšie konzumovali varené cestoviny a strukoviny, aby sa zabezpečila ich bohatá úroda.Nejedla sa kapusta, lebo by vraj nemala hlávky, ale hneď by vyháňala do kvetu. V tento deň sa nepracovalo," uzavrelo múzeum.


Súvisiaci článok
Krížová cesta v Budatíne: Príďte si vychutnať atmosféru Veľkej noci na vlastnej koži
Čítajte viac >

Zdieľať článok

Ďakujeme, že nás čítate. V prípade, že ste našli v článku chybu, napíšte nám na redakcia@sp21.sk

Lock-icon

Pre pridávanie komentárov do diskusie sa musíteprihlásiť