V dvadsaťročnej histórii transplantačného centra išlo podľa nej o druhú párovú výmenu obličiek. „Prvá bola v roku 2015 v spolupráci s kolegami z Košíc, pretože sme nenašli medzi našimi pacientmi kompatibilný pár. Teraz sme to urobili prvýkrát v rámci našich pacientov. Darcovia budú ďalej žiť plnohodnotný život a príjemcovia budú znovu žiť plnohodnotný život. Choroba obličiek ich obmedzovala predovšetkým v rámci dialyzačnej liečby," povedala.

Prednosta chirurgickej kliniky UNM Juraj Miklušica uviedol, že súbežne pracovali dva chirurgické tímy v dvoch operačných sálach vedľa seba. „Podieľalo sa na tom šesť chirurgov plus siedmy, keby bolo treba pomôcť. Operačné výkony sú štandardizované, ale veľmi náročné pre nás bolo, že operujeme zdravých ľudí. Pre chirurga je bežné operovať chorého človeka. Ale keď je to žijúci darca, operujeme zdravého človeka, odoberáme zdravý orgán. Naša zodpovednosť tým rapídne narastá," podotkol.

Pri kompatibilite darcov je podľa imunológa Andreja Čereša dôležité sledovať protilátky, ktoré by mohli spôsobiť problém a mohlo by to viesť až k odumretiu transplantovaného orgánu. „V spolupráci s nemeckými kolegami používame algoritmus, ktorý využíva umelú inteligenciu. Vďaka nej sme boli schopní krížovo vymeniť tieto dva páry a darcovia i príjemcovia získali obrovský benefit," priblížil.

Darovať obličku manželovi Jurajovi sa rozhodla Ľubica Melišíková. „Keď to nevyšlo, krížová transplantácia bola druhou šancou. Brala som to ako výzvu, vôbec som neváhala. Získala som nádej, že život manžela bude ako predtým. Získali sme novú rodinu a je to úžasný pocit, že som mohla pomôcť mladému dievčaťu," priblížila Ľubica, ktorá darovala obličku Andrei Močáryovej.

„Išla som do toho s tým, že idem darovať obličku mojej sestre a pomôcť jej. Po informácii, že to nie je možné, tam stále bolo, že aj ona je stále v hre a dostane obličku," povedala Monika Demková, ktorá darovala obličku Jurajovi Melišíkovi.