„Operatívu sme museli výrazne zredukovať. Snažíme sa operovať pacientov s onkologickými diagnózami, u ktorých by ďalšie časové oddialenie prinieslo zhoršenie prognózy,“ informoval prednosta kliniky Anton Dzian. Pri porovnaní druhého roka pandémie (2021) s rokom 2019 klesli s operatívou o 40%.

„Zvlášť alarmujúce je, že veľké resekcie pľúc pre karcinóm poklesli o polovicu,“ vysvetľuje prednosta. Práve tieto operácie tvoria podstatnú a zároveň najdôležitejšiu časť operačného programu kliniky.

Klinika hrudníkovej chirurgie je vysokošpecializované pracovisko. Okrem Martina sa hrudníkovou chirurgiou zaoberajú v Bratislave, Košiciach a Vyšných Hágoch. „Martinská klinika má vysoko nadregionálne pôsobenie. Približne 70% pacientov je mimo regiónu Turca a až 50% tvoria pacienti mimo Žilinského kraja,“ uviedol Dzian a zároveň upozornil, že Klinika hrudníkovej chirurgie je veľmi úzko prepojená s pľúcnou klinikou, ktorú pandémia tiež zasiahla.

„Pneumologická klinika zabezpečuje komplexnú diagnostiku pľúcnych ochorení a nádorov pľúc. Vzhľadom na covidovú situáciu sú žiaľ značne limitovaní. Diagnostika je vysoko obmedzená a tým pádom klesá aj počet pacientov, ktorým vieme poskytnúť radikálnu chirurgickú liečbu,“ vysvetľuje Dzian.

Kým pred covidom robili na pľúcnej klinike približne 1000 bronchoskopických vyšetrení na diagnostiku nádorových ochorení pľúc ročne, dnes robia len polovicu z toho.

Hoci sa Pľúcna klinika, podľa primára Ivana Kocana, snaží pre svojich pacientov využívať voľné lôžkové kapacity napríklad na I. internej klinike, stále to nestačí. „V spolupráci s našimi lekármi vedia takto časť pacientov vyriešiť. Je to vo veľmi obmedzenom a limitovanom režime, pacienti nie sú manažovaní tak, ako by mali. Len pre porovnanie, pľúcna klinika vykazovala pred pandémiou až 1500 hospitalizácii za rok, dnes sú hospitalizovaní prevažne covidoví pacienti,“ uviedol Kocan.

Pandémia covidu je tu už tretí rok, ak by obmedzenia platili aj naďalej, lekári sa obávajú najhoršieho. „Očakávame nárast neoperovateľných stavov. Mnohí pacienti sú z rôznych dôvodov dnes doma, bez diagnostiky. Je tu obava, že prídu v pokročilých štádiách, kedy im chirurgickou liečbou nebudeme vedieť pomôcť. To bude mať dopad na celú ďalšiu onkologickú starostlivosť,“ povedal prednosta Kliniky hrudníkovej chirurgie docent Anton Dzian.

Takéto prípady, kedy pacienti prichádzajú v pokročilom štádiu ochorenia, sa podľa jeho slov dejú už dnes a rovnakú skúsenosť majú aj na pľúcnej klinike. „Pacienti sú zdiagnostikovaní neskoro a nespĺňajú kritéria, aby im chirurgia vedela pomôcť. Prognóza pacienta sa zhoršuje a prežívanie s rakovinou pľúc je výrazne nižšie.“

Podľa primára Kliniky pneumológie a ftizeológie Ivana Kocana sa kapacita zdravotníctva nedá navyšovať donekonečna, jeho limity sa počas pandémie ukazujú opakovane. „Mali by sa vytvoriť osobitné ošetrovacie jednotky, napríklad ich pristaviť vo forme kontajnerových pavilónov tak, aby nebola narúšaná biela medicína. Takto je obmedzený chod celej nemocnice a trpia tým pacienti, ktorí našu starostlivosť potrebujú,“ hovorí primár Kocan.