Drevený kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne z polovice 15. storočia je najstaršou stavebnou historickou pamiatkou, ktorá stojí na území mesta.

„Významným dňom v histórii tvrdošínskeho dreveného kostola bol 23. apríl 1995, kedy primátor mesta, Ivan Šaško, prevzal z rúk zástupcu paneurópskej mimovládnej organizácie EURÓPA NQSTRA so sídlom v holandskom Haagu, pána Angusa FOWLERA, diplom za rok 1994 „za zachovanie a vynikajúce zreštaurovanie tejto významnej pamiatky drevenej architektúry a jej vnútorné vybavenie tradičnou ručnou prácou,“ pripomenuli zástupcovia mesta Tvrdošín na oficiálnom webe.

V tento deň bola podľa ich slov odhalená aj „bronzová plaketa“ na južnom vchode do kostola, ktorá bude pripomínať nasledujúcim generáciám povinnosť aj naďalej sa starať o zachovanie tejto významnej slovenskej, ale už aj európskej, kultúrnej pamiatky. Na plakete je okrem reliéfneho lineárneho zobrazenia hôr, listnatého stromu, rieky, rôznych typov architektúr a letopočtu 1994 aj kruhový nápis s textom: „EUROPA NOSTRA AUSZEICHNUNG - GEFORDERT VON AMERICAN EXPRESS FOUNDATION“.

Zdroj: tvrdosin.sk

Na základe splnenia kritérií výnimočnej univerzálnej hodnoty bol kostol Všetkých svätých 7. júla 2008 zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO a zaradený k pamiatkam svetového významu. Kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne je jediným kostolom na Slovensku, ktorý sa týmito dvomi oceneniami môže pýšiť.

Zástupcovia tvrdošinskej radnice ďalej priblížili, že v rokoch 1986 až 1993 prebehli v priestoroch kostola rozsiahle opravy.

„Rekonštrukcia niektorých častí stavby, sústredenie po desaťročia reštaurovaných častí mobiliáru a opätovné poskladanie celej vnútornej výzdoby, úprava terénu v najbližšom i vzdialenejšom okolí, opravy s výmenou krytiny a zakonzervovaním zvonice, bášt a oplotenia cintorína i štýlové architektonické zladenie s novovybudovaným domom smútku v období poslednej rekonštrukcie kostolíka. Výsledkom je historicky cenný, ale súčasne aj esteticky pôsobivý urbanistický celok,“ doplnili s tým, že dnešná podoba je zreštaurovaná, renesančná úprava kostolíka z polovice 17. storočia, presnejšie z rokov 1650 a 1653-1654, čo je vyznačené na tráme víťazného oblúka zo strany svätyne.

Zdroj: tvrdosin.sk

Raritou je podľa dostupných informácií barokový oltár z 2. polovice 17. až začiatku 18. storočia, ktorý nahradil omnoho starší a menší gotický oltár, ktorého fragmenty sa nachádzajú v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne a v Múzeu krásnych umení v Budapešti, kde je aj gotický oltárny obraz Oplakávania Krista.

„Drevený kostol s neskorogotickými stavebnými prvkami zaraďujú odborníci do 2. polovice 15. storočia, hoci prvá písomná zmienka o existencii fary, a teda aj farnosti v Tvrdošíne, je z roku 1395. Dendrochronologický výskum v roku 2007 posunul vznik kostola do 1. pol. 15. storočia. Doteraz dostupná literatúra neumožňuje určiť rozsah úprav a najmä opráv na architektúre kostola alebo jeho častí v minulosti. Zachované sú len zmienky o úpravách v rokoch 1650 - 54 a opravách v rokoch 1899, 1927, 1952, 1966 a 1971. Havarijný stav stavby, ale aj celého vnútorného zariadenia sa prehĺbil v nasledujúcich rokoch a trval až do roku 1986, kedy vedenie mesta rozhodlo o komplexnom zreštaurovaní celého historického dreveného kostola aj s mobiliárom, ale aj jeho okolia,“ informujú zástupcovia mesta.

Zdroj: tvrdosin.sk

Kostol je dielom, ktoré esteticky pôsobí spojením viacerých druhov umenia. „Vo vzájomnom súlade pociťujeme krásu architektúry, maľby aj sochárskej tvorby. Umenie majstrov niekoľkých storočí a rôznych foriem prejavu sa tu spája do jednotnej komplexnej sily. Je to dielo jedinečné, celkom pôvodné, neopakuje sa ani v príbuznej variácii. Architektúru tvrdošínskeho dreveného kostola nemôžeme zaradiť do tradičného vývoja, nie je kópiou niečoho, alebo dielom napodobňujúcim. Vychádza z čistých slohových prvkov a vyhýba sa ľudovej tradícii. Vytvára vlastné umelecké hodnoty odlišné od bežného vidieckeho prostredia. Nie je to eklekticizmus, je to vytvorenie celkom novej hodnoty, ktorá priam volala po záchrane,“ opísali zástupcovia tvrdošinskej radnice.

Tento kostol bol farským kostolom ešte v polovici 17. storočia, hoci koncom roku 1610 bol postavený v centre mesta druhý, pôvodne drevený kostol, ktorý ale niekoľkokrát vyhorel tak, že z neho vždy zostala len kamenná veža. Tá sa stala základom dnešnej stavby kostola sv. Trojice v strede námestia.

Zdroj: tvrdosin.sk

„V druhej polovici 17. storočia sa uskutočnili rozsiahle stavebné úpravy. Vznikol nový hlavný archivoltový (oblúkový) južný portál a združené archivoltové okno na južnej stene, ktorým vniklo do presbytéria omnoho viac svetla kvôli zamýšľanej maliarskej výzdobe, čo celkom zmenilo pôvodnú tmavú gotickú mystiku priestoru. Na klenbe bola namaľovaná obloha s hviezdami bez slnka a mesiaca.

Na spodnej časti zaklenutia sú namaľovaní štyria evanjelisti v podobe sediacich postáv, niektorí bez atribútov, zakomponovaní do neskororenesančných kartuší (ozdobných rámov). Na bočných stenách svätyne sú vedľa seba namaľované obrazy svätcov. Nad každým obrazom je v latinčine nápis s pomenovaním: SALVATOR MVNDI (Spasiteľ sveta), dvanásť apoštolov v šiestich dvojiciach v poradí: SANCTVS PETRVS (sv. Peter) a SANCTVS ANDREAS (sv. Ondrej), SANCTVS IOANNES (sv. Ján) a SANCTVS IACOBVS (sv. Jakub), SANCTVS BARTOLOMEVS (sv. Bartolomej) a SANCTVS PHILIPPVS (sv. Filip), SANC-TVS THOMAS (sv. Tomáš) a SANCTVS IÄCOBVS (sv. Jakub-staviteľ). Na pravej strane - ST.ŠIMON (sv. Šimon) a S.IVDAS THADEVS (sv. Juda Tadeás, nápis, spomínaný v nasledujúcom odseku, S.MÄTTHAEVS (sv. Matúš) a S.MATHIAS:(sv. Matej) a na konci - SANCTVS PAVLVS (sv. Pavol). Na začínajúcom a koncovom obraze (Spasiteľ sveta a sv. Pavol) sú znázornené v pozadí aj krajiny so stromami a architektúrou.“

Pozoruhodný a výtvarne zaujímavý je rovný kazetový strop v lodi kostola. Pozostáva zo 49 ornamentálnych ružíc, pričom každá z nich je iná - sedem z nich bolo treba počas rekonštrukcie dotvoriť.

„Staršie odborné materiály spomínajú, že pôvodne bol celý strop z ornamentálnych ružíc, ale drevokazná huba a červotoč počas stáročí zničili tie pri obvodových stenách. Roku 1654 boli zhotovené maľované stallum - lavica pre významnejších hostí a neskororenesančná kazateľnica v tvare polovičného osemhranu s tromi zachovanými soškami evanjelistov (aj so zvieracími atribútmi), oddelenými od seba tiež korintskými stĺpmi v poradí zľava: Matúš, Lukáš a Ján. Soška Marka sa nezachovala. Pod každou soškou je ešte okrídlená hlavička anjelika,“ doplnili zástupcovia mesta. Z dostupných historických prameňov sa dozvedáme, že počas zmien ideologického charakteru - v procese proti reformácii - bolo treba interiér kostola upraviť podľa nových zámerov rekatolizácie, a tak bol inštalovaný obrovský, ohurujúci barokový oltár.

Zdroj: tvrdosin.sk

„Zmenený bol aj titul kostola, čo podčiarkuje oltárny obraz všetkých svätých - olej na plátne - v popredí s Ignácom z Loyoly, zakladateľom jezuitizmu. Plocha obrazu je rozdrobená na množstvo geometricky radených postáv v štyroch horizontálnych pásoch nad sebou. V hornom oblúku je namaľovaná biela stuha a na nej nápis: GLÓRIA HAEC EST OMNIBUS SANCTIS EIUS Psal: 149. V slovenčine to znamená: Táto sláva patrí všetkým jeho svätým, žalm 149.

Jednotlivé drevené ozdobné súčasti oltára a sochy okolo obrazu sú bez polychrómie, čo dnes pôsobí atraktívne, lebo máme možnosť vnímať krásu čistého lipového dreva a čistú rezbu tak, ako tvorcovia ešte pred pomaľovaním sôch. Na druhej strane je to dôkaz, že po dokončení dobových prestavieb a tým aj stavebného vývoja kostola v 18. storočí, už nikdy nezostalo toľko finančných prostriedkov na dokončenie výzdoby „starého“ kostola po vybudovaní nového — kamenného v roku 1766-70 v strede námestia,“ uviedli zástupcovia mesta Tvrdošín na oficiálnom webe a dodali, že za barokovým oltárom je na doskovom obložení východnej čelnej steny namaľovaná chrámová opona, ktorá symbolicky delí namaľovanú oblohu na polovice, čo môže súvisieť s oltárnou tematikou ukrižovania a so staršou koncepciou oltárneho priestoru.

Zaujímavé sú aj dvoje ťažké, pôvodne tiež ornamentmi pomaľované, vchodové dvere s kovanými železnými madlami v tvare šesť lupeňových kvetov a kovanými historickými pružinovými zámkami, ale aj maľované dvere sakristie.

Zdroj: tvrdosin.sk