Žilinský krajský súd, ktorý sa uskutočnil včera, konečne rozhodol v ich prospech. Po nekonečných hodnoteniach súd zrušil rozhodnutie úradov, ktoré im trvalý pohyb odmietli dať. Celý proces trval dva roky, ale nevzdali sa a včera konečne vyhrali. Vďaka tomu sa bude môcť Jakub so svojím manželom vrátiť do svojej rodnej krajiny.

Ahoj. Môžeš sa ľuďom predstaviť a priblížiť tvoj príbeh, ako to všetko začalo?

Tento príbeh má, samozrejme, začiatok v mojej mladosti a začína keď som v roku 2015 spoznal môjho terajšieho manžela v Prahe. Zaľúbili sme sa a keďže Slovensko nemalo žiadnu legálnu podporu pre páry rovnakého pohlavia, jediná možnosť bola ísť s nim do Argentíny, keďže bol Argentínec. Keď sme po čase rozmýšľali, že by bol čas vrátiť sa späť po svadbe, narazili sme na problém. Nie je možnosť, aby on prišiel so mnou legálne. Nie je možnosť, aby som mu mohol preniesť nárok na trvalý pobyt tak, ako ho on mne preniesol na mňa, keď sme žili v Argentíne. Ujali sa nás pán Peter Kubina, Nina Drgalová a Soňa Kurillová z právnickej firmy Dentons Bratislava a začal sa tento celý problém veľmi pomaly, ale isto riešiť.

Ako ty vnímaš rozhodnutie súdu? A ako tvoj manžel?

Sme strašne radi, aj keď ja som to popravde nečakal. Popri tom, ako nás nekonečne diskriminovali, som predpokladal, že aj prvostupňový súd pôjde rovnakou cestou. No prekvapili nás.

Sleduješ dianie na Slovensku? Ako si sa cítil po tom, čo sa odohralo v Bratislave?

Samozrejme, kto by to nesledoval. Práve to celé vyzerá, ako keby to bolo všetko načasované. No na jednej strane je vyhraný sud a na druhej sú dva zmarené životy chalanov a desiatky zmarených životov ich rodiny a priateľov. Je to sila. Najhoršie na tom je to, že tí, čo mohli niečo urobiť, neurobili nič a keby nebolo právnickej firmy, ktorá nám dôverovala, ani dnes by tu žiaden pokrok nebol. Hnevá ma, že aj napriek tomu, čo sa stalo, všetci kompetentní zostali len za prázdnymi slovami. Ono toto sa už malo riešiť veľmi dávno... Už vtedy, keď prišlo referendum o rodine... Bolo to proti právu EU a diskriminačne voči % svojich vlastných občanov.

Prečo si sa rozhodol vrátiť na Slovensko?

Ako vždy hovorím, je to môj domov. Mám právo kedykoľvek chcieť prísť na deň, dva, týždeň, alebo roky. A mám právo to urobiť so svojou rodinou, aj keď by to malo byť „len“ tým, že mi chýba. Ja sa cítim byť Slovákom a môj manžel každým dňom tiež viac a viac. Slováka z vás nerobí narodiť sa v slovenskej rodine alebo sa do nej „oženiť“ a „vydať“. Slováka a Slovenku z vás robí láska a rešpekt ku krajine a k jej ľudom. Toto ja a môj manžel máme, chceme byť rovnako Slovákmi ako každý iný! Máme tam rodinu a priateľov a chceme byť s nimi!

Porovnaj žitie v Argentíne a na Slovensku. V čom vidíš najväčšie výhody a nevýhody?

Pre pár rovnakého pohlavia, samozrejme, všetky výhody si berie Argentína. Môžeme sa sobášiť, môžeme adoptovať deti (čo, samozrejme, pripravujeme), máme zabezpečené všetky základné ľudské práva ako rovnocenní. No keďže jeden z nás je z inej krajiny, prichádza ten problém. Ja ako Slovák a gay tu môžem mať skoro všetko, čo pre môj rodinný život potrebujem, no ja ako osoba a slovenský občan by som nemal byť postavený pred jedno z najťažších rozhodnutí. Alebo si žijem svoj šťastný život s partnerom, alebo prídem o kontakt s rodinou, s mojou rodnou zemou, s mojimi tradíciami, v podstate s tým kúskom Slovenska, ktorý aj mne patrí!

Keby sme sa o tomto bavili pred 5 - 6 rokmi, samozrejme, by bolo jasná odpoveď: Zostaň si tam kde si, načo budeš meniť Slovensko. No dnes vieme, že tie pomery na Slovensku nie sú v súlade s realitou. LGBTQ+ komunita je na Slovensku diskriminovaná a dnes to konečne povedal aj slovenský súd! Nie je dobré, že si máme prechádzať týmito vecami a menej, aby sme za ne boli popravení! Je čas vrátiť sa domov a urobiť konečne poriadok.

Aj keď je to zatiaľ len hudba budúcnosti, uvažuješ o tom, že by si si reštauráciu otvoril aj na Slovensku? Napríklad v Žiline?

Je to v zárodku. Už o tom premýšľam skoro rok a je to taký nový malý sník. Obzerám, kde, ako, aký štýl, aká kuchyňa. Mám rôzne zaujímavé námety, dúfam, že čoskoro sa podarí prerobiť to na realitu. No, bohužiaľ, závisí to tiež na tom, či naozaj budeme s mojím manželom pred slovenským právom rovnoprávni s ostatnými rodinami. Aspoň na začiatok s malými krôčikmi, ale isto. Ja verím, že to pôjde. Našťastie nie sme závislí na politike, ak sa mam súdiť za každý detail môjho rovnoprávneho života, poďme do toho!

Jakubova sestra, Zuzana, hodnotí rozhodnutie súdu takto: „Čakali sme, že sa to bude ťahať roky. Je to strašné, mať jediného súrodenca, mať s nim taký blízky vzťah aký máme a prakticky kvôli láske ho roky nevidieť. Aj Mariano úplne zapadol do našej rodiny a momentálne sa učí po slovensky. Ešte sme z toho v šoku celá rodina, ale radosť bola obrovská. Asi nikdy nepochopím, prečo sú tu niektorým ľuďom odopierané základné životné práva. Asi je to tým, že máme problém prijať inakosť, či už je to sexuálna orientácia, či fyzická rozdielnosť a pod. a prečo si niektorí ľudia myslia, že majú právo kohokoľvek súdiť a odsudzovať. Ak ten rozsudok aspoň jednému páru pomôže okrem nich, tak to bude krôčik vpred.“

FOTO: Facebook/Zuzanka Slaziníková

Ďakujeme za rozhovor a želáme veľa úspechov.